Prijmite svetlo Kristovo
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo:
„Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘
No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ (Mt 25,1-13)
Pri čítaní podobenstva o desiatich družičkách mi prichádza na um slávenie krstu detí. Ten moment, keď krstným rodičom podávam zapálenú sviecu so slovami "Prijmite svetlo Kristovo". A potom prvé sväté prijímanie, keď deti, vystrojené ako družičky a družbovia, držia tie isté sviece, zapálené od toho istého paškálu a obnovujú svoje krstné sľuby. A samozrejme birmovanie. Už bez sviečok, pretože sa predpokladá, že to skutočné svetlo, o ktoré celý čas ide, horí vo vnútri, v ich srdciach. Potom si spomeniem na Veľkonočnú vigíliu, keď spievame "Kristus, svetlo sveta, Bohu vďaka" a so zapálenými sviečkami v rukách nasledujeme Krista, symbolizovaného veľkonočnou sviecou, do kostola, na svadobnú hostinu Víťazného Baránka. A napokon pohreb, pri rakve je vždy paškál - veľkonočná svieca, ktorej svetlo svieti na cestu domov, do večného života.
Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny
V liturgii je symbolika horiacej sviece veľmi obľúbená. Pripomína nám to, aby sme boli pripravení a kráčali vždy vo svetle. Ako deti svetla.
„Milí rodičia a krstní rodičia, vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše deti kráčali vždy vo svetle Kristovom ako deti svetla a vytrvali vo viere až do konca. Tak budú môcť ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď príde v nebeskej sláve.“ (Z krstného obradu)
Každá sviečka môže občas zhasnúť. Dôležité je, aby bol nablízku niekto, kto má oheň. Podobne je to aj s naším životom viery. Občas nám zhasne, občas padneme do hriechu a stratíme zo zreteľa Kristovo svetlo. Nech majú ľudia voči Cirkvi akékoľvek výhrady, a niektoré sú určite opodstatnené, Matka Cirkev uchováva svetlo Kristovo. Vždy keď oň prídeme, máme sa kam vrátiť.
A ako je to s vaším vlastným svetlom? Svieti? Alebo ho uhasili hriechy? V tom prípade zájdite do kostola. V spovedi vyznajte svoje hriechy a prijmite odpustenie. A potom sa nechajte naplniť Ježišom, príjmite Telo Kristovo.
