Som tvoj, som tvoja

Spomeňte si na ten deň, keď ste v kostole pred tvárami svojich blízkych a priateľov vyslovili tie kľúčové slová, ktoré zmenili váš život. Mám na mysli deň, keď ste povedali: Beriem si ťa za svoju manželku, manžela. Keď ste tam pred Božou tvárou vyhlásili: Sľubujem, že ti budem verným manželom, vernou manželkou. Že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe. A že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

V ten deň ste sa zriekli lásky všetkých mužov a žien v prospech lásky vášho jediného, vašej jedinej. Vzdali ste sa lásky k všetkým ženám a mužom sveta v prospech lásky k vašej jedinej, jedinému.

Sľuby, ktoré si obnovujeme pri krste dieťatka, by možno mohli znieť aj takto: „Bože, ja sa ti celý odovzdávam. A sľubujem, že budem verným kresťanom, že nikdy neopustím teba, ani tvoje deti, ani v šťastí, ani v nešťastí ani v zdraví, ani v chorobe. A že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ Liturgia takúto formu krstného sľubu nepozná a z lásky k jednote Cirkvi nebudeme svojvoľne zavádzať do nej nové prvky. Ale nič nebráni tomu, aby ste svoj sľub obnovili v súkromí. Napríklad teraz, v tejto chvíli.