Prijatý do rodiny
Viete, aké sú prvé slová, ktoré hovorí Matka Cirkev svojmu ešte nenarodenému dieťaťu, teda dieťatku, ktoré jeho rodičia práve priniesli na krst? Hovorí mu o svojej radosti a o prijatí. Aj keď tomu dieťatko ešte nemôže rozumieť, Matka Cirkev to prostredníctvom svojho služobníka potrebuje povedať. Povie meno, ktoré ste vybrali pre svoje dieťa a dodá:
Svätá matka Cirkev ťa prijíma s veľkou radosťou. V jej mene ťa poznačujem znakom kríža.
Chceme, aby sa vaše dieťa cítilo medzi nami prijaté a milované. A veríme, že vy mu k tomu spolu s krstnými rodičmi pomôžete. Na znak prijatia mu dáme to najcennejšie, čo máme, podelíme sa s ním o kríž, znak Krista, nášho Spasiteľa.
Aj vy ste synom či dcérou Cirkvi. Poznačte svoje dieťatko na čele krížikom. A pridajte podobné slová uistenia:
Svätá matka Cirkev ťa pri krste prijme s veľkou radosťou. V jej mene ti dnes žehnám znakom kríža.
Kríž
Možno už máte zariadenú detskú izbu. Rodičia ju často zaplnia hračkami, steny pomaľujú rozprávkovými motívmi… To je skvelé. No mám pre vás ešte jeden tip: zadovážte si do detskej izby krížik. Kríž kúpite v každom lepšom kresťanskom obchode, alebo si ho môžete objednať v niektorom eshope s devocionáliami. Prineste ho do kostola a poproste svojho kňaza, aby ho požehnal. Potom ho zaveste na stenu nad dvere alebo nad postieľku. A vždy keď vám naň padne zrak, požehnajte svoje dieťa slovami starozákonného Árona:
„Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!“ (Nm 6,24-26)
Znak prijatia. Krížik, ktorým pri krste poznačí kňaz na čele vaše dieťatko, je znakom, že Cirkev ho s radosťou prijíma za svojho. Tým gestom mu hovoríme: „Patríš k nám a máme z toho radosť.“ Je to ako objatie či podanie rúk.
Znak požehnania. Objatie niečo naznačuje a niečo sprostredkúva. Podobne aj ten krížik na čele. Vždy sa spája s krátkou modlitbou požehnania. Žehnajte deťom. Svojim i cudzím.
Znak Krista. Napokon je znak kríža znakom Krista. Preto s prežehnaním v mene Otca, Syna a Ducha Svätého začíname a končíme každý deň i každé jedlo, vstupujeme do kostola a odchádzame z neho. V niektorých rodinách sa zachoval krásny zvyk: kto odchádza z domu do školy, práce či obchodu, odchádza s prežehnaním v mene Otca, Syna a Ducha Svätého. Alebo s malým krížikom na čele, ktorým ho poznačili jeho blízki, čo zostávajú doma.
Vedeli ste, že...
- Určite ste si niekedy všimli nad dverami nápis C+M+B, vložený do aktuálneho letopočtu. Je to požehnanie, latinská skratka, ktorá znie Christus mansionem benedicat, Kristus nech žehná tento dom. Kto prichádza do domu, predtým než zazvoní a vstúpi, prednesie tú krátku modlitbu za všetkých, čo v dome bývajú.